Blancanieves

Čiernobiely nemý film Blancanieves (2012) prenáša známu rozprávkovú predlohu Snehulienky do poetickej, romantizovanej Seville 20. rokov 20. storočia. Namiesto pasívnej princeznej je stredobodom príbehu odvážna a zároveň tragická torera — žena, ktorá bojuje v aréne i so závisťou a intrígami svojho domova.

Príbeh sleduje jej cestu od detstva po slávu: rodinné pletky, krivda a zradenie vedú k vyhnanstvu, až kým nenájde útočisko u jedinečnej skupiny siedmich malých toreadorov, ktorí jej poskytnú priateľstvo a ochranu. Návrat na arénu a konfrontácia s nepriateľkou sú vykreslené ako tragické, pritom poetické kulminácie, kde sa realita prelína s rozprávkou.

Filmová reč staví na expresívnej mimike a gestách, výraznej čiernobielej estetike a bohatých obrazových metaforách — každý záber pôsobí ako starostlivo komponovaná ilustrácia. Kombinácia flamenca, melodrámatických prvkov a vizuálne pôsobivých scén v aréne vytvára dojem pohybujúcej sa obrazu, ktorý oslavuje ticho a filmové umenie nemého obdobia.

Blancanieves je nežnou i krutou poetikou, ktorá pretvára známy motív na hlbokú štúdiu ženskej identity, slávy a pomsty. Pre divákov, ktorí ocenia film ako vizuálne dielo a zároveň novú interpretáciu folklóru, ide o fascinujúcu a dojemnú skúsenosť.