Joel Basman

Paríž roku 1931. Zlodejský elegán Henri Charriére prezývaný Papillon - Motýľ, je neprávom odsúdený za vraždu miestneho člena podsvetia a vzápätí poslaný do trestaneckej kolónie vo Francúzskej Guyane. Tu sa stretne s Louisom Degom, neduživým falšovateľom dlhopisov, ktorý čoskoro pochopí, že sa ako zbohatlík môže každú chvíľu stať obeťou vraha. Spojí sa preto s Motýľom a chce po ňom, aby ho chránil. Na oplátku od neho Motýľ žiada peniaze na útek. Do doby, než príde vhodná príležitosť, sú v kolónii obaja odkázaní sami na seba a v neľudských podmienkach vystavení ťažkej práci, spaľujúcemu slnku a chorobám. Louis je presvedčený, že zomrie skôr, ako ho jeho blízki dostanú von, a preto sa chce o útek pokúsiť s Motýľom...

Hoci je 16-ročná Hanna napohľad tínedžerka ako každá iná, v jej prípade dvojnásobne platí staré známe, že zdanie niekedy klame – jej otec Erik, bývalý topagent CIA, ju totiž vo fínskej divočine, na odľahlom mieste ďaleko od ľudí, už od ranného detstva trénoval v rôznych technikách prežitia, boja zblízka, stopovania a streľby, takže je z nej dnes rovnako nebezpečná smrtiaca zbraň, akou je už celú večnosť i on sám. Robil to z jedného jediného dôvodu, aby Hanna dokázala eliminovať drsnú agentku CIA Marissu Wieglerovú, ktorá má na svedomí smrť jej mamy. Hannin život sa počas tejto vražednej misie krížom cez celú Európu dramaticky zmení tiež preto, že keď sa po množstve nekonečných peripetií konečne priblíži k žene, kvôli ktorej z nej otec vlastne urobil dokonalý vražedný stroj, šokujú ju nielen nové informácie o vlastnej existencii, ale i nečakané otázky týkajúce sa jej ľudskosti.

Film podľa skutočnej histórie rozpráva o najväčšom love pokladov v histórii. Pamiatkári sú menej známou vojenskou jednotkou, ktorá pôsobila behom svetovej vojny. Jej úlohou bolo nájasť, zachrániť a vrátiľ európske umelecké poklady, ktoré nakradli nacisti v nimi obsadených krajinách - počnúc dielami Michelangela a Da Viciho až po Van Eycka a Vermeera. Bola to takmer nesplnteľná úloha, ktorá sa často odohrávala za nepriateľskými líniamia pod paľbou nemeckej armády, ktorá mala rozkazy tieto poklady zničiť, aby po páde ríše neostalo vôbec nič. Týchto sedem vojakov - pôvodne riaditeľov galérií, kurátorov a historikov umenia - bojuje s časom, aby zabránili zničeniu stáročej európskej histórie. Scenár filmu bol napísaý podľa knihy Robert M. Edsela.

Film zobrazuje skutočnú katastrofu, ku ktorej prišlo v roku 2000 na palube jadrovej ponorky K-141 Kursk. 154 metrov dlhá jadrová ponorka je „nepotopiteľnou“ pýchou Severného loďstva ruského vojenského námorníctva. Počas námorného cvičenia v auguste 2000 sa na palube nachádzalo 118 členov posádky. 12. augusta otrasú trupom Kurska mohutné explózie, ktoré plavidlo pošlú do hĺbky 108 metrov, na dno arktických vôd Barentsovho mora. Pre námorníkov začína zúfalý boj s časom. Záchrannú operáciu komplikuje zastaralé vybavenie a odmietavý postoj ruskej vlády prijať zahraničnú pomoc.