Radu Bânzaru

Filmová dráma Amen. splieta dva príbehy: skutočné postavy - poručíka SS Kurta Gersteina, ktorý na vlastné oči, ako jeden z prvých videl vyhladzovanie Židov v koncentračných táboroch Belzec a Treblinka, a teatrálny svet temných tieňov Vatikánu a ich diplomatických hier. Tieto dva príbehy sú spojené fiktívnou postavou mladého jezuitského kňaza Fontana, ktorý sa snaží sprostredkovať poznatky a svedectvo Vatikánu tak, aby mohol Svätý Otec verejne deklarovať postoj cirkvi k židovskej genocíde. Hlavnou otázkou filmu je, či a za akých podmienok mal pápež verejne protestovať, či sa mal schovať za to, že sa bál represií voči katolíkom v okupovaných krajinách? Mal právo zostať v tieni svojej neutrality v snahe chrániť ich? Jedna z hlavných postáv filmu dáva kľúč k tejto záhade: "Pred vojnou sme mali pápeža vojny (Pius XII.). Po jeho smrti sme zvolili pápeža mieru, ale začala vojna! "

Život zostarnutého učiteľa Winfrieda Conradiho plynie v naprostej rutine, ktorú mohutný muž len občas naruší svojou pubertálnou vášňou – drobným žartovným prevlekom. Po tom, čo mu zomrie jediný verný druh, slepý pes, sa Winfried rozhodne venovať všetku pozornosť svojej odcudzenej dcére Ines, ktorá robí kariéru v nadnárodnej firme a nemá na nič a na nikoho čas. Po absolútnom fiasku prvej návštevy v Bukurešti mení Winfried stratégiu – čo nemôže dosiahnuť ako neúspešný otec, to môže docieliť jeho neforemné alter-ego. A tak sa zrodí životný kouč - nemecký ambasádor Toni Erdmann, tragikomická postava s absurdnou parochňou a umelými zubami, ktorá sa workoholičke Ines začne pliesť do života v tých najmenej vhodných momentoch.