Betlehemské svetlo

Sedemdesiatpäťročný spisovateľ sa ocitá na hrane medzi tvorivou silou a opotrebovaním vlastného štýlu, keď si začína uvedomovať pominuteľnosť času aj riziko, že jeho diela stratili iskru. Jeho všedný život ožívajú postavy z vytvorených príbehov, ktoré nečakane vstupujú do reality a nútia ho čeliť dávnym voľbám, ľútostiam i stratám. Tieto stretnutia preplietajú komické momenty so smutnými spomienkami a vytvárajú atmosféru, v ktorej sa fikcia stáva zrkadlom pre poslednú fázu života.

Film kombinuje melanchóliu so zábleskami poetickej fantázie, keď autor skúša znovu nájsť hlas, ktorý by utkvel v pamäti čitateľov. V centre je hľadanie zmyslu a zmierenia — s tvorbou, s blízkymi a s vlastnou smrteľnosťou — pri čom každá oživlá postava predstavuje inú kapitolu jeho minulosti i možnú budúcnosť.