Skelly (2024) rozpráva príbeh chlapca, ktorého po smrti starého otca jeho otec, zahĺbený v smútku, posiela na cestu, aby pochopil, čo znamená strata. Putovanie sa stáva citlivým a často poetickým skúmaním pamiatok, príbehov a malých zázrakov, ktoré mu pomáhajú premieňať bolesť na pochopenie. Film jemne zobrazuje, ako sa detská zvedavosť stretáva s náročnými otázkami o živote a smrti, pričom sa divákovi ponúkajú momenty nádeje aj melanchólie.
Súbežne s touto vnútornou cestou sa odohráva aj zostavovanie každoročného strašidelného domu, ktorý otec s pomocou komunity stavia ako spôsob, ako sa vyrovnať so stratou. Táto metafora hry medzi realitou a predstieraním otvára priestor pre uzdravenie a zbližovanie medzi otcom a synom, ukazujúc, že spomienky a spoločné rituály môžu priniesť útechu. Skelly je intímny a vizuálne pôsobivý film o smútku, odvahe a sile ľudských vzťahov.